Upozorňujeme, že používame súbory cookie potrebné na fungovanie našich webových stránok, ktoré optimalizujú výkonnosť. Viac o tom, ako cookie používame a ich výhodách nájdete v našom Cookie Policy. 

Zlúčenie spoločností Intrum Justitia a Lindorff.

Dňa 27. júna 2017 sa spoločnosti Intrum Justitia a Lindorff spojili a vytvorili vedúcu svetovú spoločnosť poskytujúcu služby v oblasti správy a manažmentu pohľadávok. Viac informácií tu.

Pri oslovení inkasnou spoločnosťou platí základné pravidlo - komunikovať

Finančné inštitúcie dnes využívajú pri vymáhaní pohľadávok od klientov špecializované inkasné spoločnosti. Ich cieľom je nastaviť dlžníka, ktorý prestal splácať, na nový splátkový kalendár.

O tom, ako sa takýmto klientom nestať, alebo ako, v opačnom prípade, s inkasnou spoločnosťou komunikovať, sa rozprávame s riaditeľom spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, Martinom Musilom.

Existujú nejaké špecifiká typického dlžníka, ktorý má dnes problémy so splácaním?

Nemyslím si, že existuje nejaký špecifický dlžník pre súčasné obdobie. Problémy, pre ktoré si ľudia neplatia svoje záväzky sú väčšinou rovnaké. Či už sú to nízko príjmové skupiny obyvateľov, ktorí sa dostali do takzvanej úverovej špirály, alebo ľudia, ktorí precenili svoje finančné možnosti, prípadne jednoducho z nejakých príčin odmietajú svoj záväzok uhradiť. 


Čo by ste poradili človekovi, ktorý uvažuje o úvere na bývanie, či spotrebnom úvere? Podľa čoho by sa mal rozhodnúť, či do úveru ísť, alebo nie?

Odpoveď na túto otázku dajú asi lepšie odborne školení finanční poradcovia. Podľa mňa sú kľúčové dve veci, a to aby po úhrade všetkých splátok úverov a pravidelných platieb zostala človeku dostatočný rozpočet na bežné výdaje a taktiež je nevyhnutné si vytvoriť jednorázovú finančnú rezervu, pre prípad akýchkoľvek nepredvídateľných problémov. Táto rezerva by mala byť minimálne vo výške trojnásobku priemerných mesačných výdavkov. 

Ako by sa mal správať človek, ktorý je oslovený spoločnosťou spravujúcou pohľadávky?

Platí jedno základné pravidlo – komunikovať, a to čím skôr. Väčšina štandardných spoločností zaoberajúcich sa správou pohľadávok vie pre takmer každého komunikujúceho dlžníka nájsť obojstranne vyhovujúce riešenie. Je však potrebná úprimná snaha situáciu riešiť. 

Slovensko zažíva už zhruba dva roky úverový boom, ktorý neustále silnie. Cítite to i na množstve, prípade kvalite pohľadávok, ktoré sa k Vám dostávajú?

Istým spôsobom áno, trh správy pohľadávok sa stabilizoval a štandardizoval. Na trhu nenastávajú skokové zmeny. Kvalita a množstvo pohľadávok sa za posledných pár rokov výrazne nezmenila. Čo sa však mení významne a v konečnom dôsledku ovplyvňuje vymožiteľnosť najmä spotrebiteľských pohľadávok, je legislatívne prostredie. Extrémna ochrana spotrebiteľa, bez účinnej a dlhodobej prevencie, je vždy z dlhodobého hľadiska v jeho neprospech. 

Súčasná vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala zlepšiť oblasť exekúcií s cieľom uľahčiť dlžníkom splácanie. Ako sa pozeráte na túto iniciatívu?

V prvom rade je treba povedať, že snaha sprehľadniť a urýchliť celý proces je určite chválihodná. Čo však na súčasnom návrhu nie je dobré, je to, že významným spôsobom obmedzuje veriteľa pri vymáhaní svojich pohľadávok. Znižuje zásadne tlak na exekútorov, aby pracovali efektívnejšie a v konečnom dôsledku zdraží celý proces vymáhania pre veriteľa, čo nakoniec opäť zaplatí spotrebiteľ vo forme vyšších úrokových sadzieb. 

Kde vidíte v oblasti vymáhania pohľadávok najväčšie legislatívne medzery?

Vnímam rovnaké legislatívne medzery, ako ich väčšina podnikateľského prostredia. Ide najmä o slabú vymožiteľnosť práva, časté legislatívne zmeny a nedostatočnú odbornú diskusia pri niektorých legislatívnych zmenách. Osobne vnímam ako značný problém taktiež skutočnosť, že ochrana spotrebiteľa je takmer výlučne zameraná na riešenie následkov zadlženia spotrebiteľa a výrazne sa zanedbáva prevencia. 

Ako hodnotíte súčasný stav správy pohľadávok zo strany bánk a finančných inštitúcií? Využíva sa dostatočne?

Finančné inštitúcie vo všeobecnosti majú systém správ pohľadávok nastavený pomerne kvalitne. Vzhľadom na trhové prostredie a kontrolu zo strany štátnych inštitúcií sú banky nútené riešiť pohľadávky systematicky. Samozrejme existujú značné rozdiely v prístupe a intenzite. Žiadna finančná inštitúcia si však v dnešnej dobe nemôže dovoliť správu pohľadávok podceniť. 

Existujú podľa Vás rezervy, v ktorých by sa mali finančné inštitúcie vylepšiť?

Samozrejme rezervy existujú vždy a v každom procese. Každá finančná inštitúcia sa v súčasnosti snaží maximalizovať výnos z omeškaných pohľadávok a minimalizovať čas ich vymoženia. Jeden z možných spôsobov ako to dosiahnuť, je vo väčšej miere outsourcovať interné procesy smerom k partnerom, ktorí sú schopní procesy automatizovať a virtualizovať. Ďalšou možnosťou je systematický odpredaj pohľadávok od delikventných klientov a to čo najskôr. Dobre nastaveným procesom odpredaja pohľadávok si finančné inštitúcie môžu výrazne vylepšiť interné cash flow.

Originál článku nájdte tu